Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


 

Paličkovaná čipka

 

Paličkovaná čipka je ručná práca, ktorá sa tvorí na textilnom valci. Na zhotovenie paličkovanej čipky sa používajú drevené paličky, na ktorých je navinutá priadza, nožničky, háčkovka a špendlíky. Valec je plnený pilinami alebo pieskom. Valce na paličkovanie rozdeľujeme podľa krajín, regiónov Slovenska.  Paličky sú špeciálne z dreva vystrúhané paličky.

 

História paličkovania

 

Na územie Slovenska sa paličkovaná čipka dostala v 16. storočí. S príchodom nemeckých baníkov aj s rodinami prichádza aj paličkovaná čipka. Vplyv na Slovenskú paličkovanú čipku majú národy, ktoré určitým spôsobom zasiahli do dejín Slovenska, napríklad vplyv českých, nemeckých, poľských, ruských ... čipiek. Najväčšie strediská čipkárskej výroby sú okolo banských miest, napr. Špania dolina, Soľná baňa... Čipka sa používala väčšinou na spoje látok, napr. poľné obrusy, polky, rukávy košieľ, ako ukončenie napr. na zásterách, konce rukávov košieľ a golierov, šatiek. Roľnícka čipka bola ozdobou vo väščine čepcov na dedinách, aj v tých, v ktorých ženy nevedeli paličkovať. Ženy sa predbiehali, ktorá bude mať v kostole najkrajší čipkový čepiec.

 

Šarišská (Soľnobanská) čipka

 

Soľnobanská čipka vznikla v jednej z častí mesta Prešov, v Solivare, kde žili ľudia zaoberajúci sa ťažbou soli. Muži tu pracovali v bani, pri varení soľanky, skladovaní a balení soli. Táto práca však nepostačovala na to, aby rodinu uživila po celý rok a tak si ich ženy začali privyrábať paličkovaním. Paličkovať sa učili už deti, ktoré takýmto spôsobom pomáhali rodine. V Soľnej Bani sa paličkovali rôzne typy čipiek. Boli to čipky čepcové a čipky pánske. Veľa vzorov sa robilo na metre. Tieto, tzv. mnohopárové čipky, sa vyrábali v pásoch, z ktorých sa potom odstrihla požadovaná dížka a na Slovensku sú známe aj ako čipky banícke. Čipkárky sa na jednotlivé čipky špecializovali. Napríklad "Čepčarky" robili čipky na čepce, ktoré sa nosili zrejme ku kroju. Čo sa týka motívov, môžeme hovoriť o geometrických a kvetinových. Figurálne sa vyskytovali v coločipkových motívoch (postavy žien, vtáčiky) a pravdepodobne vznikali v 18. až 19. storočí. Bývali len bielej alebo béžovej farby. V súčasnej dobe na staré tradície výroby Soľnobanských čipiek nadväzuje spolok Soľnobanský čipkársky cech. Jeho členovia sa pokúšajú oživiť výrobu tradičných čipiek a zúčastňujú sa rôznych kultúrnych podujatí doma aj v zahraničí, vystavujú svoje hotové práce a predvádzajú proces vzniku čipky. Robia tiež repliky starých čipiek a zbierajú staré vzory.

 
Reklama